Kedy boli Neplachovice založené, nedá sa presne zistiť. Prvá písomná zmienka o Neplachoviciach je z roku 1257 a to, že farský kostol v „Niplawitz“ držal poriadok nemeckých rytierov. To, že v Neplachoviciach bola už v polovici 13. storočia fara, nám dokazuje, že osada vtedy existujúca, musela byť dosť významná, pretože fary bývajú nielen vo väčších miestach.
Prvá listina, ktorá hovorí o Neplachoviciach ako o obci, je z roku 1374. Podľa výpisu z opavského archívu "Regesta" k zbierke fotokópií z Lichtensteinského archívu vo Viedni
uvádza sa toto znenie: "Dané v Ratibori 24. 4. 1374. Ján, vojvoda opavský a ratiborský potvrdzuje predaj, ktorý medzi
so sebou uzavreli Henrich von der Domanz a Jaroš z Drahotúš o dedine Neplachovice s príslušenstvom. Vojvoda Ján udeľuje Neplachovice v léno s povinnosťou služby
ako iných panstiev a udeľuje mu právo viesť vodu z Opavice na neplachovský rybník (snáď je to miesto dodnes pozývané "Na rybníčku").
Roku 1377 patril kostol v Neplachoviciach a rybník k tovaru kniežat krnovských. Ostatok Neplachovíc držal v léno pán Jaroš. Roku 1377 bolo Opavsko rozdelené na 3 kniežatstvá: opavské, hlbčické a krnovské. Pod právomoc
kniežaťa krnovského patrila obec Neplachovice až do roku 1850, kedy boli utvorené okresy.
Roku 1492 bol držiteľom Neplachovíc Martin Šíp z Bránice, ktorý bol najvyšším komorným kniežatstvom krnovského.
Po roku 1499 boli ďalšími držiteľmi Ján a Henrich z Žopov, po roku 1520 Pôt a Ctibor z Vranova, roku 1532 Jiří Všelický z Všechlap a ihneď po ňom Peter Lichnovský z Voštíc, ktorého manželkou bola Eliška z Trojanovic. Lichnovskí boli majiteľmi Neplachovíc viac ako 100 rokov. Ján Lichnovský z Voštíc bol od roku 1573 do roku 1583 najvyšším komorným kniežatstvom krnovského.
V diele "Pamäte opavskej" Zukal píše:
Jiří Moravický, pán na Lodenici pral sa bez prestania so svojim susedom Jánom Lichnovským pánom Neplachovic. Roku 580 žaluje Ján Jiříka, že mu dal rozkopať stav, ktorým sa naháňa vody na Rybníčky
a mlyn neplachovský. Vznikla tak veľká povodeň, ktorá zaplavila mlynček aj pivovárok v Neplachoviciach. Stalo sa tak
proti zmluve, ktorú roku 1541 uzavreli ich otcovia.
Po smrti Jána Lichnovského dostali sa Neplachovice do správy jeho najstaršieho syna Henricha. Potom dedili Neplachovice jeho synovia Karol a Ján Lichnovskí, obaja luteráni, ktorí previedli všetkých svojich poddaných k viere evanjelickej.
Prasok vo svojej pozostalosti píše: Po roku 1580 až 1652 boli Neplachovice protestanskej a katolícky kostol bol uzavretý. V roku 1658 bol katolícky kostol znovu otvorený. Od roku 1637 bola v Neplachoviciach už znovu obnovená katolícka fara.
Roku 1664 dostal sa tovar neplachovským odpredajom Ferdinandovi Dreskovi. Roku 1669 dostáva sa tovar neplachovský ešte raz do rúk Lichnovských, kedy ich odkúpil Karol Maximilián Lichnovský z Chuchelnej. Ďalšími majiteľmi boli: roku 1686 Juliána Voršula, grófka z
Opersdorfu, roku 1687 Ján Ferdinand Halama z Jičína, cisársky hajtman, ktorý odkúpil statok za 12 000 zlatých.
V rukách Halamov zostal statok neplachovský dlhší čas. Boli to postupne Ján Frydrych, Karel Ján a Henrich Filip. Posledný z nich Henrich Filip bol najvyšším pisárom kniežatstva krnovského a roku 1742 bol povýšený do
stave slobodných pánov. Zomrel roku 1750 a jeho dcéra Antonie sa vydala za Viliama Raimunda, slobodného pána z Wittdorfu.
Tým prešli Neplachovice do čisto nemeckých rúk a občanom nastali zlé časy. V roku 1742 za vlády Márie Terézie bolo odtrhnuté územie Sliezska na sever od rieky Opavice a pripojené k Prusku.
Lichnovskí a Halamovia boli z domáceho rodu, nemecky často ani nerozumeli, žili s ľudom a chápali ho. V tej dobe si
museli obyvatelia obce zvykať na privandrovalých pánov prevažne vojakov z Nemecka, ktorí sa do tunajšej krajiny
priženili. Títo vládcovia sa vozili po sedliackych chrbtoch a vládli karabáčom.
Poddaní obce sa však statočne bránili a tak došlo k sporu a menšiemu povstaniu.
V roku 1779 bola založená kolónia Neplachovskej Zadky. Podľa Kneiflovy "Topografie Sliezska" mala obec Neplachovice s osadou 355 siah poľnohospodárskych polí, 30 jochov 1304 siahy lúk, 15 jochov 320 siah záhrad, 63 jochov
863 siah pastvín - prevedených na dnešné miery: polí 511, 13 ha, lúk 17, 74 ha, záhrad 8, 75 ha, pasienky 36, 55 ha. Bolo napočítané 27