Obecný úrad Veľké Kunětice.
Skôr nemecký názov Kunzendorf napovedá, že išlo pôvodne asi o Konrádová ves; pravdepodobné je však tiež spojenie s českým osobným menom Kuňata. Prívlastok Veľké (Gross) sa začal užívať postupne na odlíšenie od Suchých Kunětice (dnes Konradów v Poľsku), najmä po rozdelení Sliezska roku 1742. K obci patrili osady Strachovičky (nemecky Strachwitzthal) a Františkov (Franzberg) a osamote ležiace skoršie colnice Výhľad (gucky ). Celá obec bola v roku 1976 pripojená k Supíkovicím, ale v roku 1990 sa opäť osamostatnila. Pôvodným znamením obce bolo srdce, z ktorého vyrastali tri kvetiny; neskôr rytec typáře pripojil ešte dve dole prekrížené ratolesti.
Kunětice sa síce objavujú prvýkrát z listiny z roku 1284, ale boli založené úplne zrejme už oveľa skôr. Boli tu asi dva dvory, ktoré sa neskôr stali základom dvoch relatívne samostatných častí Kunětice.
Veľké Kunětice sú umiestnené severne od Jeseníku, pri štátnej hranici s Poľskom, do roku 1945 s Nemeckom. Ves sa tiahne od juhu k severu okolo miestnych komunikácií, ktoré vedú od Piesočné cez Supíkovice k štátnym hraniciam, kde je pretína takmer kolmo cesty z Mikulovice do Vidnava. Kataster s rozlohou 981 hektára sa v severnej časti pri štátnej hranici pozvoľna skláňa do roviny pozdĺž rieky Nisy, kdežto do jeho južnej časti zasahujú posledné severné svahy výbežku Rychlebských hôr, tzv. Sokolského chrbta medzi Jeseníkom a žulové. Stredná nadmorská výška obce je 340 m.
Z pamiatok je cenný tunajší kostol sv. Alžbety, ktorý síce podľa tradície patrí ku najstarším na Jesenicku, ale bol mnohokrát prestavovaný, najviac v prvej polovici 19. storočia; pamiatkovo chránená je aj brána a ohradných múr cintorína. Tunajšie kaštieľ je vlastne len súčasť dvora, ktorý bol postavený niekedy okolo polovice 18. storočia. U kaštieľa sú zachované dve bývalé šachtové vápenky z druhej polovice 19. storočia.