Obecný úrad Skrbeň.
Názov obce má neznámy pôvod, v záznamoch
sa vyskytujú tieto podoby:
-latinsky-Scriben (1174), Skrbyn (1263)
-slovenský-Skrbeň (1438)
-Nemecký-Khurwein, Kirbein 1521, Kirwein 1771.
Územie okolo obce bolo osídlené už na
sklonku praveku, bola zistená
nepretržitá rad osídlenie od doby
neolitu (mladšej doby kamennej) až do
doby Veľkomoravskej ríše (9.st.n.l.).
Prvá písomná zmienka je z roku 1174,
kedy "vladyka Sedlecká synov nemajúc
daroval ves Skrbeň kostolu sv.Václava
v Košiciach ".
V 13. storočí je Skrbeň v držbe
niekoľkých svetských majiteľov, tzn.že
bola kostolom predaná.
Roku 1263 sa uvádza vladyka Donon zo
Skrbeň a rad ďalších.
V 14. storočí vlastnil najväčší diel
obce Filip zo Skrbeň.
Tento majetok kúpil r.1379 markgróf
Jošt, ďalším majiteľom bol Lacek z
Kravař, po ňom Aleš a Václav z
Trenčína.
Ich potomkovia sa aktívne zúčastnili
husitských vojen, za ktorých bola obec
niekoľkokrát spustošené.
V r.1437 bola ves predaná Ondřejovi
Poznať z ojnice.
Za vojen kráľa Jiřího z Poděbrad s
uhorským kráľom Matejom, sa dediny v
rokoch 1481-1490 zmocnilo mesto
Olomouc.
Roku 1531 odkázala Markéta z ojnice
Skrbeň svojmu vnukovi Jánovi z ihriska
(U Přibyslav).
Ten od tohto okamihu prijal prídomok
Skrbeňský, ktorý jeho potomkovia užívali
ešte vo 20.storočia.
Roku 1574 Skrbeňští ves predali Petrovi
Pražma z Bílkova, ten ju potom r.1579
za 21 000 zlatých predal mestu
V Košiciach, v ktorého majetku sa nachádzala
až do zrušenia poddanstva v roku 1848,
kedy sa stala jednou zo samostatných
obcí olomouckého okresu.
Za tridsaťročnej vojny aj Skrbeň veľmi
trpela.
Pred touto vojnou patrila k väčším
dedinám, po jej skončení však bola
tretina domov pustých.
Obec bola samostatná do roku 1980, do
roku 1990 bola v rámci prebiehajúcej
integrácia súčasťou Horky nad Moravou.
Dnes je opäť samostatnou obcou.
Pamiatky a významné objekty:
-monumentální baroková socha sv.Floriána
-tvrz vo statku
-niekoľko krížov a božích múk
-Zlatá prepelica (Motorest)
-Železničná trať.