Všeobecný úrad Bukovany.
Rozloha chotára obce je 316ha.
Obec leží v nadmorskej výške 240-304 ma
číta 580 obyvateľov.
Obec Bukovany, ktorá leží v tesnej blízkosti
Olomouca, sú prvýkrát spomínané v
roku 1131.
Vtedy olomoucký biskup Henrich Zdík
vysvätil nový kostol svätého Václava a
Bukovany pripadli práve, tomuto
olomouckému kostolu darom.
Neskôr patrila časť obce k olomouckému
kniežaciemu hradu a slúžila k
vydržiavanie kráľovských poľovníkov.
Roku 1223 boli Bukovany zbavené
povinnosti platiť zemské poplatky a
roku 1239 moravský markgróf Přemysl,
neskorší kráľ Přemysl Otakar II.,
daroval Bukovanovi Viktorinovi, synovi
Bludovu.
Avšak nakoniec sa celá obec dostala do
držanie olomouckých biskupov a zostala
im až do roku 1848, kedy bolo v slovenských
krajinách zrušené poddanstvo.
Robotná povinnosť však pokračovala a
vieme, že bukovanskí občania museli
chodiť na poľnohospodárske práce na dvore vo
Chválkovivých a tiež na niektorých
iných pozemkoch v okolí.
Pozoruhodné bolo aj ustanovenie, že
polosedláci museli tiež pokosiť šesť
siah (jeden siah boli necelé dva metre)
dreva v bielkovickom lese a odviezť ich
do biskupskej rezidencie v Olomouci.
Chalupníci boli od vozenia oslobodení,
ale pokosiť svojich šesť siah museli
tiež.
Najstaršie známe pečatidlo obce nesie
dátum 1649 a je na ňom vyobrazený strom
pripomínajúce najskôr vŕbu, ale je
pravdepodobné, že malo ísť o buk, aby
bolo vystihnuté meno obce.
Koncom roku 1997 sa Bukovany rozhodli
zaobstarať si výstižný heraldický znak a
prápor.
Oba symboly mali vyjadrovať ako názov
obce, tak jej históriu.
Pretože celý strom nie je na tento účel
dosť vhodný, bola použitá len vetvička
buku s charakteristickými bukvicerňou.
Bol teda zvolený zelený štít,
symbolizujúce poľnohospodárstvo, av ňom je
zlatá vetvička buku s dvoma listami a
dvoma bukvicerni.
V červenej hornej časti štítu sú tri
strieborné kužele zo znaku olomouckého
biskupstvo.