Obecný úrad Bránky.
Po prvé menované sú bránky, a to ako "nová ves", r.1270. Vtedy biskup Bruno, by odmenil "verné a ochotné služby" svojho vojaka Alberta, udelil Kataríne, pozostalých po ňom vdove, za súhlasu kapitoly olomucké lénom "komárovice, novú ves bránky (bráni) s mlynom, Babice s mlynom, Tučapy, Pacetluky, dva mlyny okolo Kelč a osem dvorov ", a to tak, aby ich tiež" synovia jej, ale nie dcéry, držať mohli so všetkou činže, desiatky, súdnym právom a všetkými dôchodky; " za to však mala dávať kanonikom olomuckým každoročne "z každého lánu mieru pšenica" ako iní sluhami.
Mohla však už pred založením dediny v týchto miestach nejaká hliadka vojenská byti, ako bývali, brány zemskej "na hlavných cestách z krajiny do cudziny. Prestierajú sa bránkou v údolí na úrodnú Hanou vedúcim; snáď pôvodne tadiaľ niekde išli aj hranice medzi Moravou, Poľskom a Uhorskom. Mohla teda tiež v týchto miestach "brána zemská" byti; trať "Bránský" - nie Bránecké - zdá sa tomu nasvědčovati.
Muž Katarínin Albert Stangho, rodom z Pruska, prišiel snáď hneď s biskupom Brunon na Moravu. Jeho brat Theodorik Stangho bol maršálka biskupa Brunona a dostal r. 1277 Branekesdorf u Blanska. Theodorik, syn Albertov, zdedil po otcovi bránky; synovia jeho zúčastnili sa r.1307 sporu proti biskupovi Jánovi.
R. 1349 volá sa Vilky (Vlk) z bránok; Alžbeta, manželka jeho, darovala mu 60 hř. Vena svojho, ktorá mala zapísané na Dobromilice.
R. 1356 vyskytuje sa Alšík (Aleš - Alexius) z bránok (de Branyk), kedy ho pred súd poháňali Stach z Komárna a Ctibor zo Sazan, dvoru to u Kelča; nedostavil sa k žiadnemu roka (státie) stanovenému a teda pri treťom roku Manske súd vyhlásil, že Stach a Ctibor, dostali ", to jest za pravdu im dané. Alšík potom že podľahol; ale o čo bežalo, sa nepraví.