Všeobecný úrad Mikulovice.
Mikulovice leží pri rieke Belej (stredná nadm. výška 320 m), a to v tej časti jej údolia, ktoré je na našom území najnižšie a najširšie, rieka tu priberá z pravej strany riečku Olešnice a potom východným smerom tečie do Poľska k Nyse.
Rozkladajú sa pozdĺž dôležitej cesty z Jeseníka na severovýchod k mikulovickému hraničnému priechodu do Poľska.
Historicky sú Mikulovice doložené už od stredoveku. Prvá písomná zmienka je z roku 1263. Osídlenie údolia rieky Bělé je však určite staršie ako dokladajú prvé historické listinné záznamy. Môžeme sa domnievať, že už minimálne od 10. storočia bol priestor dnešných Mikulovíc predmetom záujmov prospektorov drahých kovov. Zlato bolo získavané z náplavov rieky Belej a Olešnice. Pozostatky tejto činnosti nachádzame dodnes.
K ťažbe zlata sa ľudia vracali aj v neskorších obdobiach. Veľmi zaujímavé ukážky pozostatkov tzv. „prstovitého dobývania“ môžeme vidieť pri ceste z Mikulovíc do Ondreja, keď prechádzame tzv. „Zlatým rohom“ pozdĺž potoka Olešnice. Mikulovice boli roku 1907 povýšené na mestys. Súčasťou je osada Buchberk, premenovaná na Bukovec, v roku 1960 boli pripojené predtým samostatné dediny Kolnovice a Široký Brod s príslušnými osadami. Z významnejších pamiatok u nás máme kostol sv. Mikuláša (z r. 1550). Ďalej storočný chránený tis. Jeho vek je odhadovaný na 700 - 800 rokov, obvod kmeňa 298 cm, výška 13 m. Tis obyčajný červený (Taxus baccata L.) nájdete pri kostole.
Na záver by sme ešte spomenuli dve lipy pri pomníku sv. Jána Nepomuckého, ktorých vek je odhadovaný na 150 - 180 rokov. Lipa srdcovitá (Tilia cordata Miller) má obvod kmeňa 300 cm, výška 26 m a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos Scop) má obvod kmeňa 328 cm, výška 25 m. Sú vedľa autobusovej zastávky v centre obce Mikulovice.