Všeobecný úrad Drahany.
Meno mestysa Drahany je podľa jedných
prameňov odvodené od osobného mena
Drahan (po založení to bola dedina rodiny
Drahanove). Podľa starej povesti majiteľ
hradu drahanského (Drahuša) mal deti
Hartmana, Ottu, Bohuša a Maruši. Všetky
podelil pozemky a postavil im dvory a pri dvoroch sa usadzovali robotníci. Vznikli tak dediny Hartmanice (Niva), Bohušín (Bousín), Otinoves a Marín (zanikla po
husitských vojnách).
Iné pramene odvodzujú názov obce od
podstatného mena "draha", to je cesta,
ktorá viedla z Prostějova k Brnu.
Neďaleko Drahan sa nachádza zrúcanina hradu Drahuš, inak Starý Plumlov.
V zbraslavskej kronike sa nazýva hradom
drahanským. Český kráľ Ján Luxemburský dal "zbaviť" Moravu lúpežných rytierov
a ich hrady po roku 1310 dobyl. Medzi nimi aj Drahuš.
Ján Luxemburský predal Drahany roku 1322
Vokovi z Kravař za 2.200 hrivien striebra.
Tento rod držal panstvo plumlovské, teda
aj Drahany, do roku 1495, potom patrilo
rodu Pernšetjnov, od roku 1590 Lichtensteinom až do roku 1925.
Roku 1384 boli Drahany mestečkom, vo
staré pečate mali baránka s zástavkou,
znak patróna Jána Krstiteľa.
Tomu bol zasvätený farský jednoloďový kostol s kruhovým presbytériom.
Roku 1609 poklesli Drahany na dedinu, až roku 1908 povýšené na mestys.
Drahany patrili k farnosti v Určiciach,
potom k Jedovniciam. V tridsaťročnej vojne
boli značne zničené, znova však celé
z dreva postavené. Približne z tejto doby
pochádza "poklad" 556 strieborných mincí,
nájdených v roku 1984 severovýchodne
od kostola pri dláždení chodníka.
V 2. polovici 19. storočia začína rozkvet
obce. Bola založená záložňa, čitateľský
spolok s knižnicou so 600 zväzkami,
živnostenský spolok, roku 1880
dobrovoľný hasičský zbor.
Pošta bola zriadená roku 1868, 1905
Sokol. Od roku 1907 sa konali výročné
trhy, 1909 postavené pouličné lucerny.
Elektrifikácia bola vykonaná roku 1931,
pravidelná autobusová linka zavedená 1925, telefón v roku 1928.
Nová trojtriedna jednoposchodová budova
školy bola postavená r. 1895 (všeobecná
škola). Meštianska škola pre celé okolie
otvorená 24. augusta 1930. Pred okupáciou ju
navštevovalo 173 žiakov. V roku 1590 sa
v Drahanoch uvádza 40 osídlených domčekov,
po tridsaťročnej vojne len 18 osadených,
21 pustých. Najviac obyvateľov mali roku
1900 – 1085 obyvateľov. Rozvoj mestečka
bol prerušený nacistickou okupáciou 1939 -1945, kedy sa museli obyvatelia Drahan aj
okolitých vsí vysťahovať. Veľa domov bolo
poškodených, niekoľko úplne zbúraných, takže sa po vojne všetci obyvatelia vrátiť
nemohli. Osídlili dedinu Libinu na
Šumpersku po Nemcoch. 11 drahanských
občanov bolo väznených, 3 popravení. Po
vojne nastala obnova obce, oprava k
kostola, domov, začal sa rozvíjať verejný
život. V ďalších rokoch bolo vybudované
kino, kultúrny dom, obradná sieň, nákupné
stredisko, dielňa OP, opravená škola.
V chotári obce sú dve zaniknuté osady,
obe zanikli za husitských vojen alebo
čoskoro po nich.
Ves Valdov sa nachádzala v lese
juhovýchodne od Drahan a zverovýchodne
od Nových Sadov. V roku 1971 našiel pri
prieskumu Ervín Čierny stavebné zvyšky
po 22 usadlostiach.
Zaniknutá obec Maršín (Marín) je
umiestňovaná do lesa medzi obcami Bousín,
Drahany, Nivu. Pozostatky boli vykopané
r. 1971 - 2 zvyšky stavenia, početné črepy
datované do 13. – 15. storočia.
Mestys Drahany dal názov vrchovine, na
ktoré sa nachádza. Drahany leží v západnej
časti jednoduchojovského regiónu v
Olomouckom kraji, na hlavnom hrebeni
Drahanské vrchoviny v priemernej nadmorskej
výške 625 metrov. Drahany sú najvyššie
položenou obcou východnej časti Drahanskej
vrchoviny. Mestys leží na ceste III. triedy č. 377 vedúci z Plumlova do Lipovca.
Od okresného mesta je vzdialený 20 km.
Horská obec s rozsiahlym katastrom
pokrytým z veľkej časti hustými lesmi,
predovšetkým vo svojej východnej časti s polesím Prostějovičky, Drahanské polesie ai. Vo východnej časti obce pramení rieka
Veľká Haná, ktorá tečie na juh, kde pri Nových Sadoch prekonáva hranice
jednoduchojovského a vyškovského okresu. U
mesta sa rozkladá Nebeský rybník, prírodná pamiatka, zarastená vodná plocha,
ktoré je útočiskom vodného vtáctva a
obojživelníkov. Údolie rieky Veľkej Hanej je
rovnako prírodnou pamiatkou, ochranným
územie