Úrad mestyse Protivanov.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku
1505, kedy sa spomína ako majetok
pánovi z Boskovic, ale dátum jej založenia
spadá do skorších dôb stredoveku, kedy
v krajine prebehla veľká kolonizačné vlna a to okolo rokov 1290 až 1310.
Názov obce zrejme súvisí s menom pôvodného majiteľa protiví alebo
Protivana: išlo o typickú lesné lanovom ves, založenú lokátorom. Od začiatku sa jej obyvatelia živili poľnohospodárstvom a spracovávaním dreva, najmä výrobou strešných šindľov.
Pre dejiny Protivanov je významné, že sa jednalo o poddanskou ves boskovického
panstva. Boskovičtí páni mali tento región vrátane Protivanov na starosti do zrušenia takzvanej patrimonoální správy
v roku 1848, v niektorých ohľadoch až do konca prvej svetovej vojny.
Zbytočná a pracovne náročný život poddaných ľudí bol do značnej miery
vykompenzovaný intenzívnym náboženským životom. Pôvodne boli v Protivanov aj evanjelici (Jednota bratská), po Bielej Hore prevážila jednoznačne katolícka konfesie, ktorá sa stala dominantným vyznaním miestnych obyvateľov. prvá zmienka
o protivanovském kostole je z roku 1547,
ale nový, farský kostol je až z roku 1772, kedy ho nechal postaviť gróf Leopold Dietrichstein.
V čase pred 1. svetovou vojnou bol Protivanov obcí s bohatým kultúrnym a spoločenským životom (napríklad miestne odbočka Sokola tu fungovala od roku 1911, ktoré konkurovala miestne organizácie katolíckeho Orla). Pred vojnovú katastrofou sa obec vyvíjala tiež po stránke demografické a
hospodárske.
20. storočia a jeho dvaja vojnové konflikty
určili aj ráz života v Protivanov. Obe dve vojnové katastrofy si vybrali v Protivanov daň na ľudských životoch.
Návrat k demokratickému politickému poriadku
v roku 1989 znamenal opäť zásadné zmeny,
najmä zavedením pluralitného
politického systému. Začalo náročné obdobie aj po stránke ekonomickej, pretože sa prikročilo k zanedbávaným a dlho neriešenými problémom obce, v ktorých prvoradé bolo vybudovanie vodovodu a privádzača plynu. Zaujímavé aktivity začala prevádzkovať aj miestna knižnica, ktorá sa snaží v súčinnosti s vedením obce o pripomínanie významných rodákov (J. M. Veselý, A. Kolísek, F. Liška a ďalšie) a kultúrnych i spoločenských tradícií.
Od 10. októbra 2006 bol obci vrátený
štatút městys.