Ubytovanie na horách je dnes bez problémov. Kapacit je veľa a výber veľký. Lenže…. Samá moderna, luxus, novota. Tých starých dobrých horských chát a búd valom ubúda. Stráca sa tým tá pravá horská atmosféra. Ako sa človek nasmial pri filme Snežienky a machre. A práve oba diely filmu sa odohrávajú na tej správnej typickej horskej búde. Penzión Jindřichovka je jedným z tých mohykánov, ktorí zostali. Žiadny luxus, bazén, sauna, vírivka, . To sa do Jizerských hôr snáď ani veľmi nehodí. Obyčajná drevenica s dvadsiatimi lôžkami, reštauráciou s krbom obložená drevom. Vyspať sa ich kde, teplo je, dobré jedlo a dostatok pitia. Okolo krásna príroda, lesy. Jizerská magistrála na dosah. Na pozemku penziónu je jej nástupné miesto. Okolie je pretkané hustou sieťou bežeckých tratí a cyklotrás. Teda ideálna ako pre lyžiarov, tak aj pre bežkárov. Hubári si tiež prídu na svoje. Čo na tom, že penzión nemá bazén - dva kilometre peknou prechádzkou je jablonecká priehrada alebo krytý bazén. Ono vlastne je všetko na dosah a také kúpanie alebo jazda na koni spojená s pekným výletom to je ono. Kde sú tie časy, keď sa ľudia na horách dokázali baviť. Jedni nepoznali druhých a napriek tomu sa v krčme správali ako dobrí známi. A tiež mnoho priateľstiev práve v nejakej tej horskej krčmičke vzniklo. V každej druhej sa hralo na gitary, spievalo. Tie doby sú už asi nenávratne preč. Na Jindřichovciach sa snaží túto tradíciu udržať aspoň pravidelným hraním v sobotu. Kapely sa striedajú a vďaka malej reštaurácii je skutočne poznať rodinná atmosféra. Taký horský klbík. Hrá sa country, jazz, blues ale aj pop rock, big beat alebo metal. A v lete sa všetko odohráva na záhrade. Grilovanie všetkého možného, pivko a hudba medzi lesmi no je to fajn.