Štáblovice a Mikolajice prislúchali k statku slavkovskému a obyvatelia týchto dedín robotovali na slavkovskom dvore. Boli povinní 2 a pol dňa v týždni na slavkovských poliach orať a strihať ovce - pritom mali dostávať slušne najesť a napiť. Keby nejaký rok na slavkovskom dvore nemali ovce, ktoré bolo nutné strihať, musel dať každý obyvateľ Štáblovic a Mikolajic namiesto odvedenej práce po jednej huse.
Roku 1579 prijal Kašpar Rotnberk z Ketre a na Štábloviciach na zámku Kroměříž od olomouckého biskupa Stanislava Pavlovského léno na tvrz, dvor, varenie piva a dedí Štáblovice a dediny Mikulajovice s rybníkmi, lesmi a hájmi.
Ďalším držiteľom Štáblovic a Mikolajíc sa stal roku 1619 rytier Jiří Rotnberk z Ketre a z Drslavíc, ktorý nebol katolík. Mal 56 poddaných a bol povinný na výzvu zemských moravských stavov vypraviť „1 zbrojného koňa na obranu krajiny aj z krajiny von za hranice“.