Všeobecný úrad Tučín.
Najstaršia písomná zmienka o Tučíne pochádza z roku 1351. Podľa zápisu v zemských doskách predali Tobiáš a Beneš zo Štrálku urodzeným mužom Jánovi a Drslavovi, bratom z Kravař, a ich dedičom, štyri lany so všetkým príslušenstvom, ktoré držali v dedine Tučíne. V roku 1371 zmenil Vok z Kravař dediny Pavlovice a čokoľvek mal v Prusínkach av Tučíne ony štyri lány za statky Paršovice, Valčovice a Rakov patriace Ješkovi Hromadovi z Horky.
Medzi významnejších majiteľov patrili v 14. storočí páni z Nákla, v 15. storočí Viliam z Pernštejna získal od Viktorína Bavora z Holovíc slobodnú vôľu na list od českého kráľa Jiřího Poděbradského svedčiaci na sto kop grošov na pol dediny Tučína a tým sa časť obce stala súčasťou pernštejnského majetku sústredeného okolo miest Lipníka a Hranic.
V polovici 16. storočia predali Perštejnovci helfštýnske panstvo Pôtovi z Ludaníc, a to vrátane časti Tučína, krátko bol majiteľom tejto časti obce aj pán Peter Vok z Rožmberka s Katarínou z Ludaníc. V roku 1636 mal v obci 8 poddaných aj Karol starší zo Žerotína.
Pred tridsaťročnou vojnou patril jeden diel obce k panstvu domaželickému, druhý diel k panstvu želatovickému, tretí diel tvoril slobodný dvor.
V roku 1795 kúpil panstvo přerovské, prestavlcké a želatovické s Tučínom gróf Antonín Alexander z Magnisov av držbe tohto rodu zostalo až do roku 1917, kedy ich gróf Antonín Magnis predal agrárnej banke.
Z pohrôm, ktoré postihli obec možno spomenúť v roku 1853 veľký požiar, pri ktorom vyhorelo pol dediny, v roku 1866 epidémiu cholery, ktorá si vyžiadala v obci 28 obetí av roku 1910 silnú veternú smršť, ktorá zničila veterný mlyn.
V roku 1913 bol do dediny zavedený elektrický prúd a následne aj zriadená telefónna stanica.